Toy Dolls

15. listopadu 2008 v 21:03 | hrony |  Hudba
Viac o tejto skupine pod perexom ..




Jedna z najpopulárnejších britských punkových formácii s úspechom brázdi koncertné pódiá už vyše dve desaťročia. Ich veselý a pritom nadmieru energický punk´n´roll s textami, miestami zaváňajúcimi až čiernym humorom, si získal po celom svete státisíce priaznivcov. Všetko to začalo v roku 1979 rozpadom sunderlandskej punkovej formácie Straw Dogs. Aj keď táto skupina mala na svojom konte množstvo úspešných vystúpení a niekoľko kritikou dobre hodnotených demosnímkov, jej členovia sa to kvôli rozdielnym názorom na ďalšie hudobné smerovanie rozhodli jedného dňa ´zabaliť´.

Gitarista s pseudonymom Olga (Michael Algar) ešte v októbri toho istého roku zakladá spolu so spevákom Peteom Zuluom (Peter Robson), basgitaristom Flipom (Philip Dugdale) a bubeníkom Mr. Scottom (Colin Scott) novú kapelu Toy Dolls.
Svoj prvý koncert absolvovali už o tri týždne neskôr v jednom z lokálnych klubov. Aj keď sprvoti mali vo svojom repertoári väčšinou coververzie, Olga za krátky čas stihol ´zbúchať´ aj niekoľko vlastných songov, z ktorých najväčší úspech zaznamenal najmä veselý vypalovák "Tommy Cowey´s Car". O necelé dva týždne neskôr sa Zulu prekvapivo z kapely ´odporúčal´ a keďže Toy Dolls mali tesne pred ďalším vystúpením, Olga sa okamžite pustil do zháňania náhradníka. Za mikrofón sa nakoniec postavil chlapík s prezývkou Hud, ktorý nikdy predtým nemal so spevom žiadne skúsenosti. Tesne po svojom speváckom debute kapelu opúšťa so slovami, že spevákom nikdy nebol, nie je a ani nechce byť. Tento problém Olga vyriešil po svojom a popri ´obsluhe´ šiestich strún sa rozhodol, že o spev sa postará sám. Koncom novembra sa trio (Olga, Flip, Mr.Scott) pustilo do nakrúcania svojho prvého singla "Tommy Cowey´s Car" (1980), na ktorého béčku figurovala ďalšia veľká hitovka "She Goes To Finos". Keďže chlapci dokázali zohnať peniaze iba na vylisovanie 500 kusov, singel je dnes veľkou zberateľskou raritou.

V nasledujúcich mesiacoch kapela prešla niekoľkými personálnymi zmenami na bubeníckom poste. Po odchode Mr. Scotta v apríli 1980 najprv usadol na bubenícku stoličku Dean James (Dean Robson), no ´ohrial´ sa iba niekoľko mesiacov a túžiac po kariére gitaristu dáva v septembri ´výpoveď´. Na jeho miesto nastupuje Trevor The Frog (Trevor Brewis). Ten síce vydržal iba mesiac, no ešte predtým ako chlapcom povedal ´zbohom´, stihol s nimi v septembri nakrútiť päťskladbové EP "The Toy Dolls E.P". Od 30. novembra mali nového bubeníka Teddyho (Graham Edmundson). Ich koncerty sa síce tešili vysokému záujmu fanúšikov i médií, no žiadne z veľkých vydavateľstiev o nich nejavilo záujem. Aj tento fakt bol v marci 1981 jednou z príčin Teddyho odchodu. Opäť s novým ´bicmenom´ Happy Bobom (Robert Kent) sa kapela opäť poberá do štúdia, aby nakrútila singlovky "Everybody Jitterburg" (marec 1982) a "Nellie The Elephant" (november 1982).

V marci 1983 vydávajú dlhoočakávaný debutový album "Dig That Groove Baby". Jeho súčasťou boli hity ako "Glenda And The Test Tube Babies", "Worse Things Happen At Sea", či "Queen Alexandra Road". Tesne pretým, ako mala kapela v máji vyraziť na svoje prvé svetové turné, Happy Bob a Flip oznamujú, že končia... V priebehu dvoch dní si teda Olga zohnal nových spoluhráčov - basgitaristu Bonnyho Baza (Barry Warne) a bubeníka Dicka (Alan Dixon) a vyrazili na avizovanú šnúru. V septembri opäť dochádza k zmenám za bicou súpravou, keď Dicka nahrádza Malcolm Dick, alias Dicky. V tejto zostave absolvujú niekoľko veľmi úspešných vystúpení v Holandsku a Nemecku.

Ani táto zostava nemala dlhú trvácnosť a v septembri 1984 prichádza nový bubeník Paul Smith, alias Little Paul, pričom na post basgitaristu sa vracia ´stratený syn´, niekdajší spevák Pete Zulu. Kapela v tom období žne slávu takmer po celom svete, ich skladby s úspechom bodujú dokonca aj v hitparádach Top Of The Pops v Nemecku, Švajčiarsku, USA, ba i v Japonsku.

V marci 1985 nanovo nakrúcajú dva zo svojich dovtedy najväčších hitov "Nellie The Elephant" a "She Goes To Finos", ktorých opätovné vydanie v singlovej podobe propagujú na rozsiahlom turné po Európe. V polovici mája robia svojim priaznivcom radosť vydaním druhého albumu "A Far Out Disc". Zatiaľ čo v hitparádach úspešne rotuje hitovka "James Bond Lives Down Our Street", zostava opäť prechádza personálnymi zmenami. Do kapely sa vracia bubeník Teddy a novým basákom sa stáva Dean. Absolvujú ďalšie superúspešné turné po Nemecku, Rakúsku, Škandinávii, Veľkej Británii, Škótsku a Spojených štátoch. V Mníchove a Zürichu sa predstavili dokonca priamo v živom vysielaní tamojších televízií, v rámci ich najsledovanejších poobedňajších šouprogramov.

Nasledujúci rok sa opäť s novým bubeníkom Martym, predstavili na dvoch turné v Japonsku a USA, na to vyrážajú na turné po Európe, v rámci ktorého sa prvýkrát predstavila aj pred tisíckami svojich španielskych fanúšikov. Júlová singlovka "Geordies Gone To Jail" je zároveň predzvesťou tretieho štúdiového albumu "Idle Gossip" (august).

Rok 1987 prebieha opäť v znamení bohatých koncertných aktivít. Po vyčerpávajúcom 40-dňovom európskom turné sa v decembri po tretíkrát predstavili v Japonsku, kde zároveň premiérovo odohrávajú skladby z albumu "Bare Faced Cheek" (október, Nit Records). Po úspešných vystúpeniach v Brazílii, Francúzsku a Švédsku si kapela v júli 1989 pripomína 10. výročie vzniku kompiláciou "Ten Years Of Toys", obsahujúcou 20 najväčších hitov, vrátane ´peciek´ ako "Lambrusco Kid", "Bless You My Son", či "Harry Cross (A Tribute To Edna)". Iba o dva mesiace neskôr sa dostáva na pulty titul "Wakey Wakey" (Receiver Records).

Októbrové svetové turné zahŕňa vystúpenia na festivaloch v Španielsku, Nemecku a Holandsku. Koncom roka ešte absolvujú koncerty v Japonsku, Francúzsku, Rakúsku a Južnej Amerike. V októbri 1990 vydávajú prvý ´živák´ "Twenty Tunes Live From Tokyo" (Receiver Records). Po krátkom promoturné po Európe ich už túžobne očakávajú fanúšikovia v Nórsku a Švédsku. Počas voľných dní Olga nezaháľa a komponuje nové skladby, ktoré hneď začiatkom nasledujúceho roka vychádzajú ako súčasť albumu "Fat Bobs Feet". Hitovku "Turtle Crazy" však aj napriek neustálym požiadavkám ich fanúšikov rádiá odmietajú hrať kvôli ´nevhodnému´ textu, ktorý je svojskou paródiou na známy animovaný seriál o ninja korytnačkách. Novinku propagujú na ďalšom európskom turné, v priebehu ktorého sa prvýkrát predstavili aj v bývalom Československu.

V septembri 1992 po návrate z amerického turné sa skupina na zvyšok roka zatvára do štúdia, kde nakrúca album "Absurd Ditties" (január 1993). Jeho vydanie zvideteľňuje v rámci gigantického Absurd World Tour. Kvôli neutíchajúcemu záujmu organizátorov o ich koncerty vydáva titul "Orcastrated" až vo februári 1995.

Na európskom turné v ´96-om sa s Olgom a Martym predstavuje nový basgitarista Gary Fun, v roku 1997 už s nimi nakrúca album "One More Megabyte". V nasledujúcich rokoch kapela ďalej úspešne koncertuje po celom svete a vydáva niekoľko kompilácii najväčších hitov, pričom tá posledná "Anniversary Anthems" uzrela svetlo sveta v novembri minulého roku.

Toy Dolls:

Olga - gitara, spev
Gary Fun - basgitara, vokály
Marty -bicie, vokály

Diskografia:

Dig That Groove Baby (1983)
A Far Out Disc (1985)
Singles 83/84 (1986)
Idle Gossip (1986)
Bare Faced Cheek (1987)
Ten Years Of Toys (1989)
Wakey Wakey (1989)
20 Tunes From Tokyo (1990)
Fat Bob´s Feet (1991)
The Collection (1992)
Absurd Ditties (1993)
Orcastrated (1995)
The History Part I. (2CD; 1996)
One More Megabyte (1997)
The History Part II. (2CD; 1998)
On Stage In Stuttgart (1999)
The Wonderful World Of The Toy Dolls (1999)
Anniversary Anthems (2000)

Neoficiálna stránka Toy Dolls.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama